V sérii workshopov v rámci aktivít projektu H2020 Polirural: „Future Oriented Collaborative Policy Development for Rural Areas and People“, pripravili organizátori Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU v Nitre), Vidiecky parlament na Slovensku (VIPA SK), Agroinštitút Nitra a mesto Nitra 6. workshop k príprave Vízie pre atraktívnejší vidiek nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre laických záujemcov. Online workshop sa uskutočnil 8. apríla 2021 prostredníctvom platformy Zoom. Podujatia sa zúčastnilo 20  účastníkov. Program pozostával z troch bodov. V prvom bode boli predstavené výsledky dotazníkového prieskumu o dopadoch pandémie COVID-19 na vidiek. Jadrom programu bola príprava Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie na nové programovacie obdobie 2023-2027 a diskusia o prioritách. V závere podujatia odznela informácia o inovatívnom nástroji vyvinutom v rámci projektu Polirural – www.agrihub.cz a možnostiach vytvorenia jeho slovenskej verzie. Počas celého podujatia sa účastníci workshopu aktívne zapájali do diskusie nielen slovnou, ale aj interaktívnou formou s využitím webovej aplikácie menti.com.

Program otvorila prof. Ing. Zuzana Palková, PhD. krátkou ice-breakingovou aktivitou, v ktorej účastníci reflektovali dopady krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na slovenský vidiek v nadväznosti na realizovaný dotazníkový prieskum (https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/polirur-covid). Dotazníkový prieskum ukázal, že 24% respondentov už prekonalo ochorenie a až 53% pozná niekoho zo svojho blízkeho okolia, kto ochoreniu podľahol. Prevažná väčšina respondentov (93%) si myslí, že Slovensko nebolo dostatočne pripravené na zvládnutie pandémie. Až 62% respondentov pozná niekoho, kto stratil prácu, ale na druhej strane 60% respondentov pozná niekoho, kto využil systém ekonomickej pomoci vlády SR. Z výsledkov dotazníka vyplýva, že dôsledky pandémie je potrebné riešiť naprieč rezortami a všetkými spoločenskými skupinami. Ďalej je potrebné zefektívniť komunikáciu na všetkých úrovniach a vyvodiť politickú zodpovednosť za zlyhania. Krízový plán má byť vypracovaný odborníkmi v participatívnom procese a má byť prehľadný a praktický.

Pandémia na jednej strane spôsobila nenapraviteľné škody a straty, ale na druhe strane otvorila dvere možnostiam, ktoré by sa za iných okolností v praxi presadzovali pomaly a v niektorých prípadoch aj ťažko. Preto je dôležité, aby ostali niektoré pozitívne zmeny trvalé aj po skončení pandémie. Je to napríklad aj práca z domu. Z ekologického hľadiska je pozitívne, že vykonávanie práce z domu znižuje uhlíkovú stopu. Pre vidiek je súčasne aj prínosom, že spomaľuje, alebo zabraňuje jeho vyľudňovaniu. Zamestnanci sa nemusia sťahovať kvôli práci do mesta, alebo tam denne dochádzať, čo je nákladné a neefektívne.

JUDr. M. Okenková, PhD. priniesla aktuálne informácie z pracovných stretnutí ohľadom prípravy Strategického plánu Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR). Cieľom pripravovaného plánu je ekologickejšia, spravodlivejšia, jednoduchšia a flexibilnejšia politika. Je to komplexný proces, ktorý zahŕňa tri strategické tematické okruhy: „Z farmy na stôl“, „Zelenú dohodu“ a „Dohodu o biodiverzite“. V období od novembra 2020 do apríla 2021 pracuje na Strategickom pláne pracovná skupina, ktorá pozostáva z 27 členov menovaných ministrom. Podmienkou schválenia plánu Európskou komisiou je SWOT analýza, ktorá už bola pripomienkovaná širšou pracovnou skupinou, avšak jej výsledné znenie nebolo zverejnené. MPRV SR pred týždňom zverejnilo návrh východísk pre tvorbu Intervenčnej stratégie, ktorá je posledným krokom pred Strategickým plánom. Koncom januára 2021 bolo vytvorených 21 pracovných podskupín pre jednotlivé intervencie. Ich úlohou mala byť práca na konkrétnych návrhoch, avšak bez východiskovej analýzy a chýbala aj identifikujúca potreba intervenčnej stratégie. Koncom februára a začiatkom marca prebehli pracovné podskupiny, ale dostali veľmi krátky čas na zaslanie pripomienok. Intervenčná stratégia dosiaľ nebola zverejnená.

Ing. Mária Behanovská priniesla správy o zasadnutí širšej pracovnej skupiny k návrhu Intervenčnej stratégie na MPRV SR pre obdobie rokov 2023–2027. Predstavila základné stavebné prvky stratégie a rozdelenie rozpočtu medzi piliere. Dokument obsahuje predpoklady vypracovania Intervenčnej stratégie a rozdelenie zdrojov pre prijímateľov finančných prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Ďalej obsahuje deväť všeobecných cieľov a špecifické ciele. Pre podporu rozvoja vidieka je nepriaznivá správa, že sa znížili finančné prostriedky prostredníctvom programu LEADER, ktoré tvoria  6,48% z EPFRV, čo síce spĺňa minimálnu hranicu z hľadiska legislatívy, avšak nepostačuje na pokrytie požiadaviek pre rozvoj vidieka. Výdavky na intervencie zamerané na riešenie osobitných environmentálnych a klimatických cieľov sú vo výške 40,33% EPFRV. V malých pracovných skupinách sa zhromaždili ďalšie pripomienky, ktoré ešte nie sú zapracované. Ďalej boli predstavené aj pripomienky k jednotlivým aktivitám v pracovných skupinách k priorite 2 o podpore diverzifikácie ekonomických činností na vidieku a priorite 3 o zlepšení kvality života vo vidieckych oblastiach. Účastníci workshopu k téme diskutovali prostredníctvom aplikácie menti.com a hľadali odpovede na nasledujúce otázky:

Priorita  2 - podpora diverzifikácie ekonomických činností

• čo je najviac potrebné podporiť podľa Vás v aktivite 1- Diverzifikácia poľnohospodárskych podnikov
• čo je najviac potrebné podporiť podľa Vás v aktivite 2- Rozvoj existujúceho podniku alebo zakladanie nových mikropodnikov a malých podnikov(nepoľnohospodárskych) na vidieku.

Priorita 3 - Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach

• čo je najviac potrebné podporiť podľa Vás v aktivite 1  - Základné úlohy pre vidiecke obyvateľstvo 
• čo je najviac potrebné podporiť podľa Vás v aktivite 2 - Podpora kultúrnych, športových a spoločenských aktivít na vidieku 
• čo je najviac potrebné podporiť podľa Vás v aktivite 3   - podpora ľudských zdrojov na vidieku - aktívna komunita a mládež

Jakub Dvorský priniesol aktuality z pracovného stretnutia podpory mladých poľnohospodárov v rámci opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktoré sa uskutočnilo dňa 19. marca 2021. Predstavil Strategický plán SPP Intervencie na rozvoj vidieka – získavanie mladých farmárov formou paušálnej podpory s celoštátnou pôsobnosťou. Cieľom intervencie je prilákať a  udržať mladých farmárov na vidieku a uľahčiť im rozvoj podnikania. Výstupným ukazovateľom je počet mladých farmárov s paušálnou podporou z EPFRV. Finančné prostriedky vymedzené pre podporu mladých farmárov predstavujú pre plánované obdobie 41,7 mil. EUR, čo je suma, ktorá je mierne vyššia ako  minimálnu hranica definovaná z hľadiska legislatívy, avšak nespĺňa dopyt a potrebu na Slovensku. Celkovo sa plánuje podpora pre 411 farmárov za celé obdobie (t.j. 70 000 EUR /1 farmár), čo nie je z hľadiska rozvoja vidieka postačujúce. K téme vznikla živá diskusia s využitím aplikácie menti.com, kde účastníci diskutovali o nasledujúcich témach:

• Čo Vás napadne ako prvé pri slove ,,mladý poľnohospodár?
• Ako by sa dalo podľa Vás najlepšie prilákať a udržať mladých farmárov na vidieku?
• Aké podmienky oprávnenosti na získanie podpory pre mladých poľnohospodárov by ste navrhli?

JUDr. M. Okenková, PhD. na záver zhrnula priority návrhov pripomienok k Intervenčnej stratégii. Návrhy pripomienok je potrebné sformulovať spoločne, v takej forme aby sa dali na MPRV SR doručiť do dátumu zasadnutia pracovnej skupiny.

Prioritou je navýšenie rozpočtu pre mladých poľnohospodárov ako aj pre program LEADER. V rámci programu LEADER sa očakáva zvýšenia pokrytia územia Slovenskej republiky, ktoré v súčasnosti predstavuje 70-80%. Naďalej ostávajú obce, ktoré nie sú zapojené do spolupráce z miestnymi akčnými skupinami. To znamená diskrimináciu, lebo pri súčasnom nastavení nebude zachovaná rovnosť prístupu k finančným zdrojom pre všetky obce.

Ďalej je nutné zjednodušiť a znížiť nároky oprávnenosti na podporu pre mladých farmárov. V iných Európskych krajinách nie sú také zložité podmienky pre podnikanie mladých poľnohospodárov ako na Slovensku. Aj po diskusii so Združením mladých farmárov na Slovensku – ASYF vyplynula potreba zjednodušenia podnikania. V praxi to znamená motivovať a nie demotivovať mladých poľnohospodárov na začiatku ich podnikania a treba implementovať iba minimálne podmienky stanované Európskej únii (https://enrd.ec.europa.eu//sites/default/files/w13_genren_annex-1_survey-report.pdf).

Na druhej strane sa prioritne požaduje, aby sa definícia skutočného poľnohospodára nastavila prísnejšie. V súčasnosti má tvoriť poľnohospodárska činnosť 35% z celkových príjmov poľnohospodára, čo je veľmi málo. Cieľom sprísnenia je, aby nedochádzalo k zneužívaniu finančnej podpory. Digitalizácia databáz výrazne prispeje k zjednodušeniu evidencie osôb podnikajúcich v poľnohospodárstve. Aby si Pôdohospodárska platobná agentúra obnovila dôveru nielen na Slovensku, ale aj pre Európsku komisiu, je potrebné zvýšiť transparentnosť čerpania dotácií. Dotácie nie sú určené pre vlastníkov pôdy, ale pre poľnohospodárov.

Na záver, ale v neposlednom rade musíme spomenúť,  že prioritou naďalej ostáva ekologizácia poľnohospodárstva.

Tešíme sa na ďalšie stretnutie!