Fórum - Príspevky

Späť na Vízia pre atraktívny vidiek

Trvalo udržateľný a odolný potravinový systém

Odoslať odpoveď
1487 Prezretí
Moderator
Moderator

Vidiek Slovenska, ako tradičnej poľnohospodárskej krajiny, je vysoko závislý na správnom nastavení verejných politík týkajúcich sa pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Vidiek za posledné roky upadol a potrebuje znovu naštartovať. Pre zvrátenie trendu je potrebné vytvoriť také podmienky, aby život na vidieku a hospodárenie na pôde sa stali atraktívnou životnou voľbou, najmä pre mladú generáciu. Dlhodobým cieľom by malo byť obnoviť v regiónoch všetky poľnohospodárske i nepoľnohospodárske aktivity, ako remeslá, ktoré sú na týchto územiach tradičné so zámerom udržania a zvýšenia zamestnanosti a nezhoršenia ekologickej hodnoty pôdy v týchto oblastiach. Súvisia s tým aj nadväzujúce služby na vidieku, ako fungujúca dopravná štruktúra, sociálne, zdravotné a kultúrne služby atď. V spolupráci so zainteresovanými aktérmi pripravil tím PoliRural návrh opatrení, ktoré by u nás prispeli k vytvoreniu trvalo udržateľného a odolného potravinového systému, ktorý poskytuje zdravé jedlo ľuďom a vytvára udržateľné environmentálne, ekonomické a sociálne systémy, ktoré obklopujú jedlo. Trvalo udržateľné potravinové systémy začínajú rozvojom udržateľných poľnohospodárskych postupov, rozvojom udržateľnejších systémov distribúcie potravín, vytváraním udržateľných diét a znižovaním potravinového odpadu v celom systéme. Bližšie rozpracovanie tejto témy so zhodnotením aktuálnej situácie, vrátane dopadov globálnej pandémie, a s ponukou na diskusiu k návrhu dlhodobých a krátkodobých opatrení nájdete v dokumente Trvalo udržateľný a odolný potravinový systém. Slovenské pôdohospodárstvo a vidiek majú všetky predpoklady na to, aby boli úspešné a napredovali a najmä, aby spoločne rozvíjali všetky časti krajiny. Po takmer 17 rokoch členstva v EÚ je najvyšší čas naučiť sa skutočne efektívne využívať dostupné zdroje cez SPP EÚ tak, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť slovenského pôdohospodárstva a vidieka a opätovne naštartovala sebestačnosť slovenskej produkcie za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných aktérov. Slovensko potrebuje modernú, jasnú a stabilnú pôdohospodársku politiku s dlhodobou víziou reagujúcu na aktuálne globálne a európske výzvy v kontexte národných potrieb a potenciálu a podporujúcu trvalo udržateľný rozvoj vidieka.

marietaokenkova9
marietaokenkova9

Dobrý deň prajem, rada by som dala otázku do diskusie:

Čo si predstavujete pod trvalo udržateľným potravinovým systémom?

Tu je pohľad OSN :

Trvalo udržateľný potravinový systém je druh potravinového systému, ktorý poskytuje zdravé jedlo ľuďom a vytvára udržateľné environmentálne, ekonomické a sociálne systémy, ktoré obklopujú jedlo. Trvalo udržateľné potravinové systémy začínajú rozvojom udržateľných poľnohospodárskych postupov, rozvojom udržateľnejších systémov distribúcie potravín, vytváraním udržateľných diét a znižovaním potravinového odpadu v celom systéme. Udržateľné potravinové systémy sú ústredné okolo všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja prijatých na pôde OSN.

Ďakujeme za Vaše názory a myšlienky, ktoré nám spoločne pomôžu posunúť túto tému.

viliam.oberhauser30
viliam.oberhauser30

Ak si vidiek definujem ako systém tak musíme si povedať čo sú jeho jednotlivé systémové prvky a aké sú medzi nimi vzťahy. Ak si takto zadefinujeme vidiek tak v prvom rade si musíme povedať, ktoré prvky musí mať tento systém aby bol ako celok trvale udržateľný. Prečo sa vidiek vyľudňuje ? Ktoré základné prvky chýbajú človeku aby mohol plnohodnotne na vidieku žiť. Sú to práca poskytujúca príjem, obchod zabezpečujúci denné potreby, škola poskytujúca vzdelanie, zdravotnícke zariadenia poskytujúce opateru zdravia, kultúrne zariadenia a pod. poskytujúce kultúrne a spoločenské vyžitie, kostol a s ním spojené aktivity zabezpečujúce duchovné zdravie. Medzi jednotlivými prvkami ako boli definované sú vzťahy človeka k jednotlivým prvkom a intenzita a kvalita tých vzťahov. Absencia prvkov a kvalita vzťahov človeka s jednotlivými prvkami potom ukáže aká je udržateľnosť života šudí na vidieku.

Dostať sa do ideálneho stavu pre ochotu žiť na vidieku si vyžaduje zadefinovať cieľový stav a postaviť si trajektóriu jednotlivých krokov ako sa postupne k optimálnemu stavu dopracovať.

Ak sa teraz pozrieme na udržateľný potravinový systém na vidieku tak si musíme spraviť analýzu súčasného stavu. Na začiatok si zadefinujme miestnu spotrebu potravín a surovín, ktoré k ich produkcii potrebujeme. Zistime z toho, pre ktoré potraviny je miestny potenciál v surovinách, resp. v hotových tovaroch. Na uvedenú spotrebu potravín si zadefinujme koľko surovín sme z miestnych zdrojov schopní vyprodukovať. Pre finalizáciu surovín na potraviny si musíme zistiť aké sú miestne spracovateľské kapacity. Pre zabezpečenie vzťahu výroba - spotreba si povedzme aké systémy sú k tomu k dispozícii (predaj z dvora, miestne obchody). Ostatné tovary dennej spotreby si musíme zabezpečiť dodavateľsky do existujúcich obchodných systémov. Je tu k dispozícii aj internetový obchod, ktorý prináša nové možnosti aby chýbajúce potravinové potreby boli zabezpečované z okolia deľbou práce.

Aby potraviny na vidieku boli zdravé je potrebné vytvoriť aj vidiecky systém poradenstva pri tvorbe zdrojov ako aj pre kontrolu kvality. Každý vidiecky mikroregion by ,mal mať na to poradenstvo v pestovaní poľnohospodárskych produktov (hnojenie, ochrana pred škodcami a pod., veterinárne služby pre chov hosp.zvierat) a tiež pre výrobu potravín (technologické postupy, hygiena a zdravotná nezávadnosť).

garlik5128
garlik5128

Pani doktorka, táto problematika by bola na Slovensku v podstate riešiteľná veľmi jednoducho - stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti, keď sa ešte vzťahy zbytočne nekomplikovali. Žijeme ako rodina život v meste aj na dedine. Máme prechodný pobyt na dedine, kde žila manželkina matka - moja svokra. Na dedine bolo fungujúce družstvo, ktoré pomáhalo záhumenkárom s obrábaním pôdy a so zberom úrody. V tom čase - cca 15 rokov dozadu, sme boli ako rodina sebestační v produkcii vajec a hydiny, mali sme vlastnú pšenicu, kukuricu a jačmeň na chov sliepok, kačíc, husí a dosť sena pre chov králikov. Na záhrade sme dopestovali dostatok zemiakov a mrkvy, jabĺk na celú zimu a marhulí a sliviek na zaváranie a lekvár. Tak podobne to bolo u susedov na celej dedine. Teraz je to tak, že ľudia dali pozemky do prenájmu eseróčke, nechovajú hydinu, a zemiaky sa nikomu nechce okopávať. Najviac žasnem samozrejme nad našim i spoluobčanmi, ktorí záhradu nechali zarásť a používajú ju len ako WC v prírode, prípadne na piknikové posedenie. Žiadna snaha o pestovanie zemiakov alebo čohokoľvek- čaká sa len na podporu. Sliepky z dediny zmizli aj ich pričinením- nikto nechce riskovať . No- a teraz trochu ku tomu, čo sa dá-...Ja ešte stále tie zemiaky okopávam a dopestoval som aj tento rok toľko, že do konca februára vydržíme bez nákupu zemiakov a jabĺk.Takže asi takto sa náš vidiek dostáva do závislosti od dovozu. Viem, že by som mohol zabezpečovať sebestačnosť rodiny vo viacerých oblastiach a keďže vie, že vidiek je produktívny a ako bol obrábaný, vidím možnosti spojenia síl napríklad zainteresovaním eseróčky a samosprávy na tom, aby vyčlenili pre rodiny na dedine pôdu, ktorú pripraví a spracuje eseróčka a pridelia občanom aby si tam niečo dopestovali - respektíve dohodli sa na sortimente a pestovali určité plodiny ( kukuricu, hrášok, zeleninu, ) aj za účelom predaja v stánku pod gesciou Obecného úradu,alebo eseróčky. Bolo by samozásobenie a aj zisk pre obecnú pokladnicu alebo sro.

marietaokenkova9
marietaokenkova9

garlik5128 said:

Pani doktorka, táto problematika by bola na Slovensku v podstate riešiteľná veľmi jednoducho - stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti, keď sa ešte vzťahy zbytočne nekomplikovali. Žijeme ako rodina život v meste aj na dedine. Máme prechodný pobyt na dedine, kde žila manželkina matka - moja svokra. Na dedine bolo fungujúce družstvo, ktoré pomáhalo záhumenkárom s obrábaním pôdy a so zberom úrody. V tom čase - cca 15 rokov dozadu, sme boli ako rodina sebestační v produkcii vajec a hydiny, mali sme vlastnú pšenicu, kukuricu a jačmeň na chov sliepok, kačíc, husí a dosť sena pre chov králikov. Na záhrade sme dopestovali dostatok zemiakov a mrkvy, jabĺk na celú zimu a marhulí a sliviek na zaváranie a lekvár. Tak podobne to bolo u susedov na celej dedine. Teraz je to tak, že ľudia dali pozemky do prenájmu eseróčke, nechovajú hydinu, a zemiaky sa nikomu nechce okopávať. Najviac žasnem samozrejme nad našim i spoluobčanmi, ktorí záhradu nechali zarásť a používajú ju len ako WC v prírode, prípadne na piknikové posedenie. Žiadna snaha o pestovanie zemiakov alebo čohokoľvek- čaká sa len na podporu. Sliepky z dediny zmizli aj ich pričinením- nikto nechce riskovať . No- a teraz trochu ku tomu, čo sa dá-...Ja ešte stále tie zemiaky okopávam a dopestoval som aj tento rok toľko, že do konca februára vydržíme bez nákupu zemiakov a jabĺk.Takže asi takto sa náš vidiek dostáva do závislosti od dovozu. Viem, že by som mohol zabezpečovať sebestačnosť rodiny vo viacerých oblastiach a keďže vie, že vidiek je produktívny a ako bol obrábaný, vidím možnosti spojenia síl napríklad zainteresovaním eseróčky a samosprávy na tom, aby vyčlenili pre rodiny na dedine pôdu, ktorú pripraví a spracuje eseróčka a pridelia občanom aby si tam niečo dopestovali - respektíve dohodli sa na sortimente a pestovali určité plodiny ( kukuricu, hrášok, zeleninu, ) aj za účelom predaja v stánku pod gesciou Obecného úradu,alebo eseróčky. Bolo by samozásobenie a aj zisk pre obecnú pokladnicu alebo sro.

Krásny deň prajem a ďakujem veľmi za Váš príspevok a námet na zamyslenie do diskusie. Riešením v súčasných podmienkach by bolo zakladanie odbytových organizácií výrobcov, v rámci ktorých by sa združovali lokálne malí aj veľkí výrobcovia a vzájomne si vypomáhali či už technologicky alebo v oblasti poradenstva atď. O túto formu žiaľ zatiaľ v slovenských podmienkach nebol veľký záujem. Je pár svetlých príkladov v sektore ovocia a zeleniny. Zlyháva to na potrebe vedieť sa dohodnúť na spoločných pravidlách, čo sa nám zatiaľ Slovákom veľmi nedarí. Verím však, že perspektívne sa poučíme aj s ohľadom na dopady súčasnej pandémie a zamyslíme sa nad tým, ako by sme vedeli viac a lepšie spolupracovať a spájať sa spoločné blaho a dobro.

Som veľmi rada, že sa stále venujete pestovaniu a verím, že ste vzorom pre Vaše okolie, rodinu a priateľov.

Želám všetko dobré,

Marieta

marietaokenkova9
marietaokenkova9

Milý pán Oberhauser,

Ďakujeme krásne za Váš odborný príspevok, ktorý si vážime a zohľadníme pri tvorbe vízie pre atraktívnejší vidiek. Východiskom prípravy vízie bola práve definícia toho, čo si predstavujeme pod pojmom "atraktívny vidiek". Táto definícia je živá a neustále sa vyvíja počas trvania projektu. Jej konečné znenie bude závisieť práve od výsledku analýz ako aj hnacích síl ovplyvňujúcich vývoj v budúcnosti. Potreba prenastaviť náš potravinový systém vzišla ako jedna z kľúčových z našich doterajších diskusií s aktérmi na vidieku a preto ju chceme hlbšie rozvíjať, aby sme lepšie porozumeli tomu, aký je náš potravinový systém v súčasnosti a k akému ašpirujeme v budúcnosti v horizonte najbližších 10 rokov. A práve aj Vami spomínaná lokalizácia potravinových systémov je jedným z kľúčových nástrojov, ako nastúpiť na cestu trvalej udržateľnosti, ale aj zdravia, pretože moja stará mama vždy hovorila, že najzdravšie pre človeka sú potraviny, ktoré sú vyprodukované v jeho bezprostrednej blízkosti.

Vnímame tiež, že súčasný systém poradenstva nie je dostatočný a je potrebné ho viac priblížiť a prispôsobiť farmárovi. Jedným z riešení je aj rozšírenie využívania nových inovatívnych nástrojov dostupných všetkým, nielen mladej generácii. Elektronicky dostupné údaje o úrodnosti pôdy v reálnom čase by mohli výrazne obmedziť používanie umelých syntetických hnojív a prispieť k zvýšeniu výnosnosti.

Tešíme sa na ďalšie diskusie s vami a želáme všetko dobré,

Marieta

1-6 of 6

Odpoveď do diskusie

Nemôžeš upravovať alebo odpovedať: Musíš sa prihlásiť alebo registrovať.

Zostaňme v kontakte

V prípade otázok, pripomienok, návrhov nás môžete kontaktovať prostredníctvom tohto formulára, ďalšie kontaktné údaje na jednotlivých partnerov projektu za Slovensko nájdete v sekcii Kontakty.


Slovenský tím Polirural