Východisková pozícia SR k politike súdržnosti EÚ – námety na vylepšenie

1. Jasnejšie zadefinovanie strategického významu politiky súdržnosti
1.1 Zdôrazniť význam politiky súdržnosti pre Slovensko
• Uviesť konkrétne prínosy politiky súdržnosti pre Slovensko v období 2014–2020 a 2021–2027, ako napríklad zlepšenie infraštruktúry, zvýšenie zamestnanosti, podporu regiónov s nižšou výkonnosťou a prechod na zelenú ekonomiku.
• Zdôrazniť kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri riešení regionálnych disparít, ktoré sú na Slovensku stále veľmi výrazné (napr. rozdiely medzi západným a východným Slovenskom).
1.2 Prepojiť národné priority s politikou súdržnosti EÚ
• Prezentovať jasné prepojenie medzi slovenskými strategickými cieľmi a európskymi prioritami, ako sú Zelená dohoda (Green Deal), digitálna transformácia a energetická bezpečnosť.
• Poukázať na význam politiky súdržnosti pre adaptáciu Slovenska na klimatické zmeny a digitálne výzvy.
________________________________________
2. Posilnenie synergií s Národným Strategickým plánom pre implementáciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
• Integrované plánovanie a koordinácia pri prepojení cieľov a synchronizácii investícií, napr. harmonizácia investícii do infraštruktúry, ako doprava a digitálna konektivita s poľnohospodárskymi projektmi na zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti vidieka.
• Zapojenie miestnych aktérov: Podpora Multi-Actor Approach (MAA) nástrojov na uľahčenie dialógu medzi regionálnymi, národnými a EÚ aktérmi.
• Lepšie prepojenie s miestnymi prioritami: Umožniť lepšiu koordináciu medzi regionálnymi akčnými plánmi a národnými prioritami CAP, čo podporí participáciu a zapojenie miestnych komunít.
• Prístup k dátam a výskumu: Lepšie využitie dátových analýz na identifikáciu potrieb a optimalizáciu synergií medzi politikami.
• Prepojiť monitoring a hodnotenie, ako napr. kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) nastaviť zjednotené pre Politiku súdržnosti a CAP na hodnotenie ich vplyvu na vidiecke oblasti.
• Foresight-based monitoring: Implementovať nástroje pre prediktívne hodnotenie, ktoré umožnia lepšie rozhodovanie a plánovanie.
2.1 Vytvorenie medzi sektorovej viacúrovňovej pracovnej skupiny pre vidiek
• Cieľom by bolo identifikovať a realizovať synergie medzi Politikou súdržnosti EÚ a CAP, podporiť udržateľný rozvoj vidieckych oblastí a koordinovať implementáciu projektov s dopadom na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo.
• Fungovala by ako platforma na spoluprácu medzi rôznymi sektormi a úrovňami riadenia a poskytovala strategické odporúčania na zladenie politík a financovania.
• Štruktúra pracovnej skupiny by bola viacúrovňová (národná, regionálna a miestna) a zapájala by odborníkov a občiansku spoločnosť, vrátane zástupcovia farmárov, podnikateľov, mimovládnych organizácií, výskumných inštitúcií.
• Organizovala by aj verejné konzultácie a workshopy a vyžívala nástroje ako Multi-Actor Approach (MAA) na spoluprácu a zdieľanie znalostí.
• Výstupy by boli publikované na prístupnej platforme.
• Medzirezortná pracovná skupina by zabezpečila efektívnu koordináciu medzi ministerstvami a agentúrami, ktoré sa zaoberajú politikami regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva, životného prostredia a financií.
• Jednotný prístup: Zoskupenie kľúčových aktérov umožní jednotné riešenie výziev a zladenie cieľov oboch politík.
• Prepojenie investícií: Skupina môže analyzovať oblasti, kde sa prekrývajú ciele Politiky súdržnosti a CAP (napr. digitalizácia vidieka, klimatická odolnosť, podpora mladých farmárov) a určiť, kde sa najlepšie využiť zdroje.
• Stanovenie priorít: Pomôže identifikovať kľúčové oblasti rozvoja, ako sú infraštruktúra, obehové hospodárstvo, biodiverzita či sociálna inklúzia.
• Zapojenie relevantných aktérov: Umožní zahrnúť do diskusie zástupcov miestnych samospráv, mimovládnych organizácií, farmárov a ďalších zainteresovaných strán.
• Transparentnosť procesov: Poskytne jasnú platformu na zdieľanie informácií a pravidelné hodnotenie pokroku.
• Optimalizácia finančných nástrojov: Skupina môže identifikovať možnosti kombinovania fondov Politiky súdržnosti a CAP, napr. pre projekty, ktoré podporujú rozvoj vidieckych oblastí a zlepšujú ich prepojenie s mestami.
• Monitorovanie implementácie: Pracovná skupina by mohla dohliadať na efektívnosť a efektivitu využívania zdrojov.
• Testovanie inovatívnych nástrojov: Skupina by mohla pilotne zavádzať digitálne nástroje, ako napr. PoliRuralPlus nástroje pre mapovanie a foresight.
• Príprava na budúce výzvy: Mohla by zahŕňať foresightové prístupy na riešenie dlhodobých trendov, ako sú klimatické zmeny či demografické výzvy.
________________________________________
3. Posilnenie analytickej časti o výzvach a príležitostiach
3.1 Identifikácia kľúčových výziev
• Pridať údaje a analýzy o pretrvávajúcich problémoch, ako sú regionálne disparity, demografické zmeny (starnutie populácie, odliv mladých ľudí), nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a nízka absorpčná kapacita fondov EÚ v niektorých regiónoch.
• Zdôrazniť dlhodobé výzvy, ako je obmedzená kvalita verejnej infraštruktúry v menej rozvinutých oblastiach (napr. doprava, voda, kanalizácia).
3.2 Príležitosti pre budúce programové obdobie
• Spomenúť potenciál moderných technológií a inovácií v poľnohospodárstve, priemysle a službách ako motorov rastu a regionálneho rozvoja.
• Upozorniť na možnosti lepšieho využitia programu Interreg pre cezhraničnú spoluprácu a integráciu marginalizovaných oblastí.
________________________________________
4. Návrh konkrétnych opatrení a prístupov
4.1 Udržateľný rozvoj regiónov
• Uviesť potrebu cielených investícií do oblastí s najväčším potenciálom pre rast (napr. inovácie, obehová ekonomika, obnoviteľné zdroje energie) a zároveň opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov v menej rozvinutých oblastiach.
• Spomenúť podporu integrovaných územných stratégií (napr. ITI – integrované územné investície), ktoré zohľadňujú špecifické potreby regiónov.

4.2 Posilnenie kapacít na lokálnej a regionálnej úrovni
• Zdôrazniť potrebu zlepšiť správu fondov EÚ, a to zjednodušením byrokracie, zavedením technickej pomoci pre miestne samosprávy a zlepšením prístupu k informáciám pre potenciálnych prijímateľov.
4.3 Transparentné a efektívne využívanie zdrojov
• Navrhnúť lepší systém monitorovania a hodnotenia implementácie projektov, napríklad zavedením SMART indikátorov a pravidelných auditov.
________________________________________
5. Inklúzia a participácia verejnosti
• Uviesť, že Slovensko plánuje rozšíriť aktívne a motivujúce zapojenie občianskej spoločnosti, miestnych samospráv a podnikateľského sektora do procesu prípravy politiky súdržnosti, čo zvýši transparentnosť a efektivitu. Špecifikovať aj spôsoby a formy zapájania.