Meno a priezvisko: Ivana Juráčková
Poloha: Vinosady, okres Pezinok
Žijete alebo pracujete vo vidieckej oblasti? Ak áno, prosím špecifikujte lokalitu.
Narodila a vyrastala som v Modre, v meste škôl, plnom mladých ľudí a poskytujúcom množstvo voľno časových aktivít. Keď som chodila na VŠ , na Trnavskej univerzite zoznámila som sa so svojím terajším partnerom. Na pešej zóne v Trnave mal kožušníctvo. Prišla som ako zákazníčka, kúpiť si kožuch. Chémia zaúčinkovala a my tvoríme už štvrťstoročie pár, vychovali sme dve deti. Mal farmu na kožušinové zvieratá. V živote som niečo také fascinujúce nevidela, choval nutrie, líšky, fretky, norky, venoval sa garbiarčine a v dielni v Trnave šili kožuchy do obchodu. V zime, keď mali líšky obdobie párenia sedával pri dlhom rade kotercov, pod strieškou a pozoroval, či sa lišiak spáril. Keď áno, zobral ho a premiestnil do ďalšej klietky. Takto celý november, často mrzlo a snežilo. Ale od napárenia závisel, aký úspešný bude ďalší rok a či bude mať z čoho šiť a čo ponúknuť na trhu. Cez deň kŕmil a napájal. Ja som mala v tom období štátnice bola som nervózna, lebo som sa nemohla pri deťoch učiť. Tak som mu ich „nabalila“ na farmu. Keď sa vrátili, smrdeli a dcérka Sabínka stále opakovala „jíšky, jíšky“. Dozvedela som sa , že ich zavrel do klietky s líšťatami, aby mohol opatriť zvieratá. „Nechal som ich hrať sa , vysvetľoval a išiel so s plným fúrikom a po žufane som rozdával , keď som bol na konci radu, pri vrchu, počul som, že sa spustil mlyn. Spúšťa sa jedným stlačením, vyrábam si tam mäsokostnú múčku na kŕmenie a dokáže scucnúť ako malinu kozľa...Ako sto kilová veverička som upaľoval dolu... a deti som zavrel do klietky, nech to prežijú, nemôžem kŕmiť aj napájať aj strážiť deti....“ Od tohto zážitku som mu ich už varovať veľmi nedávala...Skôr prirodzene som mu pomáhala, aby mal skôr robotu hotovú a mohli sme si užiť čas s rodinou. Tak naše deti rástli na farme medzi tými zvieratami. Pásavali sme ovce a kúpil kone, aby sme ich vedeli ľahšie ustrážiť. Syn Zdenko jazdil na poníkovi skôr, ako vedel chodiť. Som mu ukázala ako má ťahať uzdu a chodiť za mnou, aby som mohla napájať zvieratá a mala voľné ruky. Dcéra Sabínka sa naučila tak jazdiť na koni, že keď sme išli z Vinosadov do Šenkvíc a prechádzku, pýtala sa dopredu, lebo ja s malým Zdenkom sme boli na ňu pomalí. Vyhliadla si náhodne okolo idúce vozidlo a triskom cválala po poli, kto bude prvý v dedine. Vždy vyhrala a vďakabohu nezlomila si väz. Tá rýchlosť jej ostala, dnes je vydatá, má synčeka a je pilotka. Ako syn Zdenko rástol, učil sa používať nástroje a staval s otcom prístrešky pre zvieratá, salaš, oplotky. Večer pásaval ovce a mal to veľmi rád. Z poľa je nádherný výhľad na Karpaty, zapadajúce slnko. Pozoroval, že ovce rôzneho plemena majú povahy ako národy. Lacouny sa pohybujú elegantne a svojhlavé, ale nie sú agresívne, Safolky sú ako arogantní a nevychovaní Angličania, Slovenská dojná je prispôsobivá a všetkým ustúpi...Keď bol ôsmak, pýtali sa v škole, čím chcú deti byť. Povedal, že pasak. Pani učiteľka skoro odpadla. Potom doplnil, že chcel by pásť ovce...
Často som zažívala, že k nám prišiel zákazník, niečo si kúpiť, mäso, vajcia, med a ostal celé dopoludnie.. nasledujúci krát, prišie aj s manželkou, s deťmi so svokrou a vôbec sa im nechcelo odísť z farmy. Tak ma napadlo, že keď sa im toto zdá atraktívne, otvorme tú farmu pre ľudí. Medzitým som začala pracovať ako školská psychologička a neskôr na Psychiatrickej nemocnici, ako klinický psychológ. Vedela som, že kontakt so zvieratami je terapeutický...tak sme pripravili prvý detský tábor. Deti sa tu naučili dojiť kozy, ovce, vyrábali tvaroh , syr, veľmi ich to bavilo, Strávili u nás týždeň prácou, hrabali pokosené seno, kŕmili zvieratá, jazdili...boli unavení, špinaví ale hovorili, že lepší tábor nezažili. Potom sme oslovili školy a škôlky, či by chceli prísť na exkurziu. Muž so synom im otvorili úľ, ukázali a porozprávali o včelách, kŕmili zvieratá, dotýkali sa ich. Chýr o nás išiel tak rýchlo, že nás navštevovali deti zo škôl zo štyroch okresov- seneckého, trnavského, pezinského a bratislavského.
Potom muž priviezol Aliho, mláďatko, dvojhrbú ťavu. Zdenko ju prijazdil. Najprv jej ukazoval jabĺčko na spodku poľa a volal “poď!“. O týždeň už ťava chodila po jablko do kopca, potom na povel aj bez jablka. Bez toho , aby sme o tom vedeli vysadol a išiel do viníc na prechádzku. Vracal sa doudieraný z pádov..a rozprával nám rôzne smiešne príhody. Ako napr. stará babka okopávala vinohrad. Keď ho zbadala na ťave, odhodila motyku a utekala do dediny. Zdenko nám rozprával, že aj sa pustil za ňou, aby jej vysvetlil, že je ktorá tá ťava..ale utekala príliš rýchlo. Keď ukončil výcvik, začalo pre nás nádherné obdobie putovania z jarmoku na jarmok s ťavou. Pozývali nás na jarmoky, dni obcí, remeselné trhy, otváranie sezóny na zámku...keď sme prišli na Stupavské zelé, čakala nás pred mestom policajná eskorta. Kúpili sme najväčší prívesný vozík, aký sa pre býky dal kúpiť a v tom sme ho po Slovensku presúvali. Boli sme veľký a preto nás policajti cez dav odprevadili na parkovisko. Tam nás ľudia obstúpili a pýtal sa policajt, že koho sme to doviezli na jarmok. Zdenko odpovedal že Ježiša. Potom otvoril zadné dvere na prívese a začala sa von súkať tonová ťava. Ľudia v úžase pozerali a hovorili: „Ježiš, Ježiš...!“ A potom prišla pandémia a my nechodíme nikde, ani k nám na farmu, staráme sa sami o zvieratá, občas niečo predáme z dvora, nevieme sa dočkať, kedy pandémia skončí.
Súčasne žijete a/alebo pracujete v meste? Ak áno, v ktorom?
V súčasnosti pracujem ako starostka obce Vinosady. Pôvodne som pracovala na psychiatrii, ako klinický psychológ. Zavolali mi z obecného úradu, že by sa chceli so mnou vážne porozprávať. Myslela som si, že mužovi ušli ovce a obžrali niekomu vinohrad, teda sa budú sťažovať. Povedala som im, nech prídu o 16 hod. Keď som otvorila dvere, bolo tam asi 20 ľudí, tak to je určite sťažnosť, pomyslela som si. Pozvala som ich do včelnice. Je tam dosť lavičiek ä a pozorovanie úľov). Myslela som si, že im ponúknem hrozno z nášho vinohradu. A keď budú moc zlí, a nebude sa dať s nimi dohodnúť, otvorím jeden úľ a bude po audiencii, rozmýšľala som. Prišli, usadili sa a povedali mi, že už dlho sledujú moje aktivity v občianskom združení, ktoré som založila, ako podnikateľka som šikovná a počujú aj dobré chýry z nemocnice ako pracujem s pacientmi, tak ma prišli osloviť, že by ma chceli za starostku a podporia ma. Tak teda teraz vediem obec. Od tej psychiatrie sa to vôbec neodlišuje, tamtí aspoň vedeli, že nie sú v poriadku.
Prosím, identifikujte seba v typológii podnikateľov. Ak neexistuje úplná zhoda, neváhajte poskytnúť vlastnú definíciu do podnikateľského modelu.
Môj životný príbeh sa odohráva na farme, kde žijem so svojou rodinou. Tým, že som žena a neviem sa zapojiť do mnohých prác na farme, strihanie oviec, stavanie prístreškov, murovanie, veterinárna starostlivosť o zvieratá, čistenie...tak som hľadala, čo by ma napĺňalo. Muž vie nádherne rozprávať celé hodiny o včelách, ale nikdy by neoslovil nejakú pani učiteľku, aby s deťmi prišla na exkurziu. Ja , ako detský psychológ som pobehala všetky školy a škôlky v okolí, teda manažment prischol mne. Vyhadzovali obrovské množstvo vlny, lebo sa nedá predať. Kde sú tie časy, keď v kožušníctve predával predložky a zákazníci si ich kupovali na chaty, ku krbom, na sedačky....Videla som ako doslova z roka na rok ľudia zabúdajú na tradície a nie je ich ani v čom predvádzať. Tak sme začali so ženami z obce u nás na farme vyrábať kroje, spracovávať vlnu pradením na kolovrátku, tkaním na krosnách, česaním na bubnovej česačke. Vyrábame vinosadské kroje, vyrobili sme kostými na predstavenie v uliciach – Traja králi. Biblický príbeh putovania Jozefa a Máriou, príchod troch kráľov, pravdaže na koňoch a ťave z našej farmy, ako si Herodesa zobrala smrť si mohli malí aj veľkí pozrieť ako živé predstavenie na ulici. Taktiež sme obnovili tradíciu Kvetnej nedele a Jánske ohne. Profesia starostky a vedenie farmy sa akosi prirodzene prelína, ani neviem, kde sa končí práca a kde začína záľuba.
Aká je povaha Vašej aktivity (business modelu)?
Predaj z dvora – vajcia, med, mlieko, jahňatá.
Kedy ste začali s podnikaním?
Rodinná farma vo Vinosadoch funguje približne 10 rokov. Školy a škôlky sem chodia na odborné exkurzie v oblasti včelárstva, farmárstva. Deti si tu vyskúšajú dojenie, výrobu syra, vyrábajú sviečky v včelieho vosku, učia sa tkať, priasť na kolovrátku. Kým nebola pandémia, mali sme cez víkendy otvorené, navštevovali nás rodiny s deťmi. Návšteva farmy bola pre nich zážitkom, pretože deti mohli zvieratká kŕmiť z ruky, pohladkať, jazdiť na nich.
S akými výzvami ste sa museli vysporiadať?
Boj s byrokraciou pri zriaďovaní a každodennom fungovaní občianskeho druženia- Boj so stavebným úradom, veterinárou správou a získaním potrebných povolení.
- Nedostatok času a zdieľanie viacerých pracovných pozícií - ako riaditeľ, riešiteľ projektov, turistický sprievodca, lektor, pomocný robotník a krmič v jednej osobe.
- Prepojenie multidisciplinárnych poznatkov z oblasti histórie, cestovného ruchu a vzťahov s verejnosťou a kontinuálne vzdelávanie.
- Neustále hľadanie finančných prostriedkov prostredníctvom grantových schém a predkladanie žiadostí o granty
- Hľadanie spoľahlivého personálu, ktorý je ochotný pracovať čiastočne na dobrovoľníckej báze.
- Posilnenie vzťahu medzi staršou generáciou a mládežou. Staršie osoby dokážu priniesť mladej generácii zdedené remeselné zručnosti a svoju múdrosť získanú počas života, ale komunikácia je stále nedostatočná a neúčinná.
Aké sú kľúčové faktory úspechu, ktoré chcete zdieľať s ostatnými?
- Získanie dobrých pracovných návykov, schopnosť organizovať svoj denný rozvrh
- Skúsenosť s prácou dobrovoľníkov, kontakt s mnohými ľuďmi, rozvoj komunikačných schopností
- Získanie zručností v získavaní grantov a dotácií
- Prepojenie cestovného ruchu a vzdelávania.
- Budovanie komunity, ktorí sú ochotní pomáhať, zdieľať svoje pozitívne skúsenosti so širšou verejnosťou.
- Pravidelná mediálna komunikácia a zdieľanie udalostí a festivalov na sociálnych sieťach a na webových stránkach.
- Publikovanie udalostí a správ v regionálnych a národných podcastoch masmédií.
- Rozvoj trvalo udržateľných aktivít v oblasti „mäkkého“ cestovného ruchu, ktorý je zosúladený s miestnymi ľudskými zdrojmi a prírodným potenciálom vidieckeho prostredia.